Vedomý bozk

Vedomý bozk

Tak, ako každý večer.. aj dnes odprevádzam jedno nádherné stvorenie na druhý breh existencie tejto úrovne bytia.

Láskavé pohladenie a jemný dotyk pier nasleduje VEDOMÝ BOZK v ktorom sa začíname obaja strácať….

Vnem sa koncentruje do jediného bodu, ktorý reprezentuje jedinečné energetické zoskupenie a tak zároveň aj podstatu tohto javu s ktorým sa stotožňujeme. Naše osobnosti sa rozplývajú a iluzórna oddelenosť stráca svoje čaro. Nikto už nevie pokiaľ siaha koho individualita, všetko sa zlieva do jediného vedomia zakúšajúceho jedinečnú skúsenosť vedomého bozku dvoch fyzických tieľ na úrovni hmoty. Všetko ostatné je v tomto momente stratené – zanechané svetu myšlienkových foriem, ktorému viac nevenujeme pozornosť.

Plynutie času sa pomaly vytráca kdesi v diaľke a my sa točíme v špirále nekonečna. Neexistuje už viac hore, ani dole.. stráca sa pozorovateľ (kto by nazeral na celú situáciu z pozície JA), rovnako ako samotný bozk a zostáva len čistý stav prežitku jediného vedomia, ktoré je zároveň samé touto možnosťou, ktorej zakúšanie nám/si stvorenie v tejto sfére umožňuje. To je moment v ktorom všetky slová strácajú zmysel a z vedomého bozku sa stáva jediné 💗

Správa o stave energetických potenciálov súčastnosti

Správa o stave energetických potenciálov súčastnosti

Mnohí z vás už možno vnímajú silnejúci energetický potenciál, ktorý vytvára stále intenzívnejší tlak na jasné uvedomenie smeru vašej cesty. V rámci vývoja planetárneho vedomia ľudstva vstupujeme do rozjasňujúcich línií, ktoré začínajú ľudí diferencovať podľa ich vlastného zamerania a odhodlania, či slabosti a neschopnosti sa vedome rozhodnúť. Nezabúdajme, že „vesmír“ sa s nikým nebude maznať. Buď vieš kam kráčaš a tak tam aj pôjdeš, alebo to nevieš (prípadne sa nevieš rozhodnúť) a pohltí ta temnota nevedomia. Neživme v sebe prosím romantické ilúzie a nádeje o záchrane ľudstva mimozemskými civilizáciami, svetelnými bytosťami, anjelmi, či inými dobrodincami a spasiteľmi. ŽIVOT je nádherný, ale tvrdý a nelútostný. Svoje kroky a teda aj tzv. osud máte vo vlastných rukách. Čím nechcem vonkoncom povedať, že k týmto kontaktom a súčinnosti týchto entít pri vzostupe nášho vedomia nedochádza, no deje sa to v úplne inom kontexte ako si väčšina ľudí predstavuje. Z vyšších urovní vedomia je absolútne akceptovaný nedotknuteľný princíp slobodnej vôle, čo znamená, že nikto z týchto úrovní vedomia vás nikdy nepripravý o možnosť sa slobodne rozhodnúť, aj keby mal byť výsledkom vášho rozhodnutia totálny úpadok.

Čas na prípravu a rozhodovanie pomaly ustupuje do úzadia a vnárame sa do fázy jasnej diferenciácie vášich zámerov a smerovania, ku ktorému ako vedomie inklinujete. Či už ste vykročili vedome k sebe (tj. obsiahnutiu svojho bytosného JA – prehlbovaniu svojho uvedomenia), alebo opačným smerom, nasledujúc egoistické túžby a ciele, každý dôjde presne tam, kam kráča. Väčšina ľudí má v súčastnosti poslednú šancu uchopiť jemne svoje vedomie a vybrať si smer cesty vedome. Tlak na toto rozdelenie bude už len enormnejší a pokiaľ vykročíte smerom od seba, návrat bude už len obtiažnejší a náročnejší. Dobre preto zvážte a ujasnite si v sebe, čo je vašou najvyššou prioritou. Práve v tejto chvíli rozhodujete o svojom osude, ďaľšom smerovaní vašej duše a „budúcnosti“ vašej existencie v sférach oddelenosti.

Cesta je vydláždená, energetický potenciál je nám naklonený, stačí vedome vykročiť a vytrvať, ale tento krok musíte urobiť iba vy sami, nikto iný za vás kráčať nebude. Transformačý potenciál a príležitosť, ktorá sa nám s ním ponúka, tu nebola tisícky rokov. Mnohí z vás, alebo vašich priateľov si možno neuvedomujú v akej významnej dobe práve žijeme, teda s akými energetickými zoskupeniami sa v súčasnosti potýkame. Metaforicky to môžme prirovnať k celým vekom žijúc na dne tmavej studne z ktorej nevieme vyliezť a podarilo sa to len máloktorým z nás, ku ktorým mnohí v túžbe po poznaní vzhliadajú a o ktorých kolujú legendy, spolu s tým ako to tam hore, vonku zo studne asi vyzerá. K studni však (mnohými očakávane) pristúpil „neznámy“ a vhodil do nej lano po ktorom sa šplhá predsa len ľahšie ako po klzkých stenách. Neznámy je v tomto prípade reprezentovaný mnohými okolnosťami, primárne však prameniacimi zo zdrojového vedomia, ktoré zostane zo svojej podstaty navždy nepoznané. Pre mnohých z nás je lezenie po lane naozaj náročné a vyliezť tak vysoko sa môže zdať mnohým až nemožné, no vytrvalosť, odhodlanie a trpezlivosť skutočne prináša výsledky a východ zo studne sa pomaly približuje. Je to cesta pre odvážnych a silných, preto je nutné pestovať svoju vôľu a vytrvať. Ak sa ti to podarí a budeš kráčať svojou cestou (rozumej cestou srdca/duše/bytostného jadra), tak tam raz vylezieš a hore ťa čaká neopísateľná odmena, úplne nový svet v doposiaľ nepoznaných úrovniach vedomia, ktoré máš možnosť zakúšať na tejto veľkolepej ceste životom.

Láska ako najvyšší stav bytia

Láska ako najvyšší stav bytia

Najvyšším stavom bytia v úrovniach oddeleného vedomia je Láska a jej vzájomné zdieľanie.

Zdieľanie preto, že dávať môžeš iba niečo, čo vlastníš, ale lásku nemožno vlastniť. Nevlastníš ju ty, ani ja, ani nikto iný v celom stvorení. Láska proste Je, taká aká je sama o sebe. TO, čomu hovoríme „Láska“ je vibračnou úrovňou, v ktorej môže naše vedomie spočívať a tak sa ňou stať. Do akej miery sa ňou staneš, do takej miery si chopný ňou byť, zdielať ju a prežívať.

Čím viac lásky si schopný zdieľať a poskytovať, tým viac lásky je s tebou zdieľané, tým viac lásky ti je poskytovanej. V zásade je to rozširovanie kanálu, cez ktorý láska prúdi.

Poskytovanie stojí na princípe prijímania a dávania, čiže prirodzenom nezastaviteľnom „toku“ života. Čím viac si schopný prijímať, tým viac si schopný poskytovať a naopak. Je to uzatvorený kruh kauzálnej príčiny a následku, kde príčina už obsahuje aj následok a následok je zároveň neoddeliteľnou súčasťou príčiny. Preto je dôležité si uvedomiť, že slobodné prijímanie lásky (a zároveň čohokoľvek) bez pocitu akejkoľvek podĺžnosti voči zdroju poskytnutého daru je rovnako dôležité ako schopnosť slobodne dávať bez očakávaní. Potrebujeme sa opäť prinavrátiť do stavu prostredníka, cez ktorého prirodzene plynie život v láske.

Keby ste mali možnosť, vybrali by ste si život v láske, alebo nie? Ak odpoviete naozaj úprimne, tak je to určite ÁNO a napriek tomu, si väčšina ľudí volí každý deň práve opak a na lásku zabúdajú. Toto sa deje len preto, že im ich vlastné žiarivé vedomie zatemňuje myseľ (tj. myšlienkové formy, ktoré obsahujú rôzne programy, koncepty, posudzovania a pod.)

Základným predpokladom pre naplnený život v láske je prítomný okamih zbavený nežiadúcich vplyvov týchto myšlienkových foriem, resp. myšlienok (ako ich na tejto planéte nazývame). Skutočnú lásku je možné prežívať iba v stave vedomého pozorovateľa absolútnej prítomnosti TU a Teraz.

Život v láske však nie je povinný, je to možnosť. Najvyššia skúsenosť bytia, ktorá je jednou z možností. Prečo najvyššia? Jednoducho preto, že je to najvyššia vibračná úroveň samotného stvorenia a keďže je najvyššia, tak z nej všetko pramení. Stvorenie je súvislý, neprerušený tok energie, ktorá má určitú vibráciu a odtiaľ pochádza aj to povestné „Všetko JE Láska“. No je aj nie je.. vždy je to otázkou úrovne vedomia, na ktorej je schopné toto stvorenie vnímať. Táto možnosť je však prístupná každej bytosti a nikomu nie je odopretý vstup do žiadnej úrovne, ak je na tieto úrovne vedomie adekvátne pripravené. Je vecou slobodnej vôle, či sa rozhodneme a umožníme si vedomé bytie vo vibráciách lásky, alebo nie. Každá bytosť ako odštiepené vedomie túži po naplnení svojej cesty práve v tejto najvyššej vibrácii, ktorej hovoríme Láska. Každá duša túži po láske, každé telo miluje lásku, každá oddelená čiastočka vedomia túži po opätovnom navrátení a spočinutí v tejto úrovni vedomia, ktorá je podstatou tohto nádherného vedomého vnímania vlastnej existencie a stvorenia, ktorý možno nazvať súhrnne stavom bytia.

Čo teda prakticky robiť, aby sme sa láske aspoň pomaly približovali?

Vnímať svoju podstatu, teda samého seba. Venovať dostatočnú pozornosť vlastným pocitom a telu. Prijať seba (aj svoje fyzické telo) a preciťovať pocit lásky v sebe aj k svojmu telu. Neposudzovať a neodsudzovať iných ľudí. Nevyčlenovať sa z celistvosti stvorenia. Nenechať sa strhnúť vlastnými myšlienkami a názormi na čokoľvek. Nepodliehať emocionálnym výlevom. Rozvíjať empatiu a vnímavosť voči sebe aj ostatným. Vnímať stvorenie a prirodzený prúd života. K tomuto všetkému nám môže výrazne napomáhať meditácia, pobyt v prírode a jej vnímanie. Vnímajte svoje deti, partnerov, rodičov. Vnímajte ich bolesti, z ktorých obyčajne pramení ich konanie. Nezazlievajte im to, je to len ich slabosť prameniaca z nevedomosti. Pomáhajte im prijať samých seba. Objímajte sa – vedome. 

Poskytujte si vzájomne lásku, pohladenie, nehu a dotyk.

Nie chvíľku, ale dostatočne dlho na to, aby ste si mohli skutočne uvedomiť podstatu takéhoto vedomého aktu. Doprajte si dostatok času a koncentrácie, aby ste boli schopní objatie, či dotyk dokonale precítiť, nemáte sa kam ponáhľať. Všetkú svoju pozornosť skoncentrujte do svojho tela a vnímajte toto spojenie, ktoré pri dostatočnej koncentrácii vyústi do splynutia. Doprajte si dostatok času aj priestoru. Dovoľte si rozplynúť sa v objatí bez myšlienok a zabudnúť kým ste a koho objímate. Strácate sa vy, váš partner aj objatie. Zostáva iba čisté bytie, splynutie v láske. Slová su zbytočné a kontraproduktívne, nepotrebujete o tom hovoriť, stačí TO iba byť a vnímať. TOTO je čistá Láska… neopísateľná, nekonečná, bezpodmienečná

Dovoľme si, vzájomne sa milovať a spočívať spolu v Láske.

Nástrahy na ceste za skutočným poznaním

Nástrahy na ceste za skutočným poznaním

Pri ceste za skutočným poznaním si často naše vnemy interpretujeme a tak docháda k tomu, že naša myseľ ich začne porovnávať s predošlými skúsenosťami. Každé slovné, či myšlienkové vyjadrenie prežitku (potrebné na takéto porovnanie), je konverziou prežitku skutočného poznania (odohrávajúceho sa v prítomnom okamihu) do symbolickej a reprezentatívnej formy s ktorou sa následne stotožňujeme. Takto si definujeme iluzórnu „realitu“, ktorá nás od skutočného poznania odvádza a vzďaľuje. Pri každej ďalšej interpretácii symbolov upadá naše vedomie ešte hlbšie do sveta vyjadrených (mimo jadro/podstatu) foriem, ktoré považuje za jedinú skutočnosť. Po takomto odpútaní od zážitku už dokážeme vnímať iba to, čo sme si vytvorili v myšlienkach a podstata skutočného poznania nám v plnej miere uniká. Interpretácia symbolov je veľmi zaujímavou schopnosťou mysle, avšak stotožňovaním s výsledkom interpretácie sa vzďaľujeme od zdrojovej podstaty prežitku vlastného bytia, ktoré nemožno popísať. Poznanie neskreslenej skutočnosti je podmienené neinterpretáciou tohto poznania, ktoré je samé o sebe stavom prítomného bytia.

Nová Zem – Raj na Zemi

Nová Zem – Raj na Zemi

K dosiahnutiu tohto želaného stavu ľudstva na Zemi stačí tak málo… iba si uvedomiť, že podstata nášho spoločného vedomia a bytia je jedna a toto Jedno sme v podstate my sami zažívajúci vzájomne seba samých vo svetoch oddelenosti.

Všetko čo potrebujeme je iba dostatočne prehĺbiť vnem samého seba a ostatné príde samé… súcit, láska, pochopenie, zhovievavosť a múdrosť.

V tomto momente prichádza uvedomenie toho, že pre seba samého chceme predsa vždy iba to najlepšie a zároveň nedáva zmysel chcieť pre iného niečo menej, alebo horšie ako pre samého seba.

Keď si toto uvedomí ľudstvo na úrovni kolektívneho vedomia, tak bude chcieť každý pre každého vždy len to najlepšie a najkrajšie, pretože bude vedieť, že to chce pre samého seba a cez súcitnú vnímavosť sa to k nemu všetko vždy vráti späť. Potom z toho vznikne prúd toho najlepšieho a najkrajšieho volne plynúceho skrz oddelené vedomia od jedného k druhému, vnímané týmito oddelenými vedomiami na všetkých úrovniach bytia a zároveň aj na najhlbšej úrovni jedinej podstaty (obsiahujúcej všetko), ktorou sme v konečnom dôsledku práve my sami.

 

Múdrosť

Múdrosť

Múdrosť nie je záležitosťou individuálneho oddeleného ponímania sveta a nachádza sa mimo všetky intelektuálne koncepty/poznanie. Skutočná múdrosť pramení z nadzmyslového vnímania, ktoré ďaleko presahuje našu myseľ (rozumej oddelené vedomie = vedomie stotožnené s myšlienkami JA) a tak aj obmedzenú predstavivosť a fantáziu, ktoré sú produktom mysle a súčasťou tohto stotožnenia. Ak si niekto privlastňuje múdrosť, ešte ju nedosiahol a teda ani nepochopil. Oddelené vedomie toho principiálne nie je schopné. Ako však naše vedomie stúpa a rastie (=obsiahuje samého seba), sami sa postupne stávame touto múdrosťou, ktorá je doménou absolútna a preto je aj múdrosťou absolútnou (neohraničeným a nekonečným vedením/vedomím).

Les ako vnímajúce vedomie

Les ako vnímajúce vedomie

Pristupujme k lesu s rovnakou úctou a rešpektom ako ku všetkým živým stvoreniam na tejto planéte a výsledok takéhoto prístupu nám bude odmenou.

Každý z nás sa môže naladiť na jednotné vedomie lesa, ktoré je vnímavé a živé. Toto kolektívne vedomie, ktorého súčasťou je každý strom, vníma veľmi intenzívne všetko, čo sa v priestore lesa deje. Vníma, keď do priestoru lesa vstupujeme, ako sa tam pohybujeme, vníma dokonca vibračnú úroveň nášho vedomia a myšlienok. Dokáže rozpoznať náš zámer, aj aktuálne rozpoloženie. Les je jeden komplexný organizmus (či už na úrovni vedomia, alebo fyzickej hmoty), od ktorého je doslova zavislý život na celej Zemi vo forme v akej ho tu teraz poznáme.

Láska

Láska je TICHO, bez okázalých gest a zbytočných slov. Láska je vnimateľná, no nevysloviteľná.. nekonečná a neobmedzená.

Spoločnosť nám od narodenia ukazuje skreslené a falošné obrazy lásky, ktoré ľudia slepo prijímajú a interpretujú. Nežijú v láske, iba v stotožnení s predstavou o tom, ako by taká láska asi mala vyzerať. A tak si nezamieňajme zamilovanosť s Láskou. Láska nepotrebuje dôkazy, ani slová.

Majetnícke sklony, žiarlivosť, či obmedzovanie a výčitky akéhokoľvek druhu sú len prejavom slabosti, strachov a egocentrizmu. V skutočnosti nemajú s láskou absolútne nič spoločné. Skutočná Láska slobodu neberie, ale dáva.. je nezištná a bez očakávaní.

Láska je ako tento list, ktorý mi dnes spadol k nohám.. potichu, jemne a bez slov. Takmer nenápadne.. keby som nebol dostatočne pozorný, tak si ho možno ani nevšimnem.

A taká je láska.. preto buďme pozorní, otvorení a vnímaví. Aby Láska nezostávala nepovšimnutá.. aby TICHO nebolo prehlušené vonkajšími prejavmi zamilovanosti. Pretože TICHU musíš načúvať naozaj pozorne…

Zmysel života, najvyšší zámer, osud, karma a EGO

Pravdepodobne najintenzívnejšou otázkou ľudských bytostí na Zemi, je otázka o zmysle života a bola to aj jedna z najzásadnejších otázok môjho osobného poznania. Aký má vlastne život zmysel, prečo sme sa narodili do fyzickej reality, máme tu nejaké poslanie, alebo to všetko nemá vôbec žiadny význam? Existuje osud a všetko je predurčené, alebo je to všetko iba vecou náhody a šťastia?

Hľadaniu odpovedí som zasvätil prakticky celý svoj život (našťastie zatiaľ pomerne krátky :), aby som priebežne zistil, že som ich mal celý čas pred očami. Len najrôznejšie koncepty mojej mysle mi nedovolili uvidieť nesmiernu jednoduchosť týchto odpovedí. V skratke povedané, zmyslom života je samotný život. Prítomné a bdelé bytie v existencii, zažívanie a vnímanie nekonečnej rozmanitosti stvorenia v celej jeho kráse. Konať v súlade so životom tak, aby sme boli šťastní a cítili, že žijeme. Že robíme to, čo nás naozaj baví a napĺňa. Slobodne si volíme, čo chceme v živote robiť a keď bude pre nás najväčším šťastím sedieť celý život zatvorení v pivnici, tak je to zmyslom vášho života. Aký zmysel životu sami dáte, taký bude mať. Aj keď toto je samozrejme extrémny a málo pravdepodobný príklad, keďže túžbou duše je zažívať a poznávať možnosti, ktoré jej stvorenie a pobyt v tejto sfére ponúka Čítať viac