Nástrahy na ceste za skutočným poznaním

Pri ceste za skutočným poznaním si často naše vnemy interpretujeme a tak docháda k tomu, že naša myseľ ich začne porovnávať s predošlými skúsenosťami. Každé slovné, či myšlienkové vyjadrenie prežitku (potrebné na takéto porovnanie), je konverziou prežitku skutočného poznania (odohrávajúceho sa v prítomnom okamihu) do symbolickej a reprezentatívnej formy s ktorou sa následne stotožňujeme. Takto si definujeme iluzórnu „realitu“, ktorá nás od skutočného poznania odvádza a vzďaľuje. Pri každej ďalšej interpretácii symbolov upadá naše vedomie ešte hlbšie do sveta vyjadrených (mimo jadro/podstatu) foriem, ktoré považuje za jedinú skutočnosť. Po takomto odpútaní od zážitku už dokážeme vnímať iba to, čo sme si vytvorili v myšlienkach a podstata skutočného poznania nám v plnej miere uniká. Interpretácia symbolov je veľmi zaujímavou schopnosťou mysle, avšak stotožňovaním s výsledkom interpretácie sa vzďaľujeme od zdrojovej podstaty prežitku vlastného bytia, ktoré nemožno popísať. Poznanie neskreslenej skutočnosti je podmienené neinterpretáciou tohto poznania, ktoré je samé o sebe stavom prítomného bytia.