Setkání

Kdo jsi?
– Já jsem já. Jak to myslíš?
No, jak se jmenuješ?
– Nijak, proč bych se měl nějak jmenovat?
My se všichni nějak jmenujeme. Jak se tedy oslovujete?
– Prostě o sobě víme, rozpoznáme se už tím, že jsme.
Aha, já se jmenuji František.
– Proč jsi František, já tě vnímám, nemám problém tě poznat.
No nevadí, vítám tě ve svém domě.
– Děkuji, co tím myslíš, tím ve svém?
No že mně patří, vlastním ho, koupil jsem ho.
– Koupil jsi ho?
Ano, zaplatil jsem za něho penězi.
– Co jsou to peníze?
Takové barevné papírky, mají svou hodnotu.
– Takže tvůj dům nepatří vaší planetě?
Ne, patří mně, proč by to mělo patřit planetě? Copak planeta něco vlastní?
– Vlastní? Komu jinému by to mělo patřit. Všechno patří planetě? Vždyť, z čeho jsi to postavil?
Aha, tak my to tady nemáme.
– Takže když něco vezmeš tomu, kdo to vlastní, tak to je v pořádku? Není to krádež?
Krádež? Ne já za to zaplatil.
Penězi.
– No ano.
– A peníze jsou ty papírky?
Ano, to jsem říkal.
– Ale papír pochází ze stromů, jsou jejich. Takže to je taky krádež, ne?
Copak lze stromům něco ukrást?
– No ano, to je přece logické. Vy nejste stromy. Kdybyste platili svými kostmi, tak by to krádež nebyla.
Dobře, takže když zabijeme zvíře a sníme ho, tak je to taky krádež?
– To je ještě horší, berete život, který jste nedali. Ale asi to tady máte tak nastavené, zvíře tak jako tak zemře, takže uplatňujete právo silnějšího.
– A vy je lovíte?
Ne, my je máme zavřené v klecích.
– Proč je máte zavřené v klecích?
No, protože lovit je by bylo obtížné.
– Tím jim ale berete svobodu.
Jakou svobodu?
– Všichni živí tvorové touží po svobodě. Vy taky.
– Proč jim berete svobodu? Nevlastníte je.
No vidíš, tak proč bychom nemohli něco vlastnit?
– Protože to není vaše, patří to všem. Všichni jsou vlastníci, tedy spíše uživatelé. Vlastníte planetu a planeta vlastní vás. Je v tom vzájemná symbióza.
U vás nevlastníte?
– Ne, my vlastnictví neznáme. My jsme vlastněni naší planetou a vzájemně si sloužíme. Planeta jsou naše rodiče, oni dávají nám, vychovávají nás a my ji za to milujeme a staráme se o ni.
To nechápu, planeta přece nejste vy.
– Ne, jsme její děti.
My to tak nemáme, my máme jen svoje děti a vlastníme své věci.
– My také máme děti, ale nevlastníme něco, co není naše. Jen o sobě si můžeme myslet, že se vlastníme, a protože nikdo jiný v tom není zahrnutý, tak takové přesvědčení nedává smysl.
Máš tam u vás taky rodinu. Já mám rodinu.
– Ne, my rodiny nemáme. Samozřejmě žijeme s některými v úzkém svazku, ale my všichni jsme rodina.
Takže i ti, které neznáš jsou tvoje rodina?
– Ano, a jak by to mělo být jinak? Jsme stejného druhu, jediné, k čemu nedošlo je, že se tak dobře neznáme. To ale nic nemění na přirozeném potenciálu naší stejnosti.
To my se rozlišujeme. Bohatý, chudý, bílý, černý, vlastní, cizí.
– To mně ale nedává žádný smysl. Bohatý bere chudému co je společné, co mu také patří. Barevnost kůže je jen vizuální odlišnost stejného druhu a vlastní neznamená přece jen to, že s ním trávíš více času.
– Proč všechno tak odlišujete?
Já nevím, tak to máme nastaveno.
– Kdo to nastavil? To jsi tak nastavil ty?
Já? Ne, to už bylo tak nastavené.
– Proč se podle toho řídíš?
Podle toho se řídí všichni.
– Ty děláš jen to, co dělají všichni ostatní?
Ne, já jsem samostatný.
– Jak můžeš být samostatný, svobodný, když děláš jen to, co dělají ti ostatní?
A co mám dělat?
– No, prostě používej logiku. Nic nevlastníš, rozdíl mezi lidmi není žádný, vše patří planetě a všem, starej se o přírodu, která tě udržuje při životě, nedrancuj její zdroje, které nejde nahradit.
Proč bych to dělal? Nikdo jiný to taky nedělá.
– Potom ale nejsi svobodný a neřídíš se logikou.
Nebuď drzý zelenáči.
– Promiň, jestli jsem tě rozrušil. Jen si povídáme.
Omlouvám se, už se ale prosím na nic neptej.
A máte tam u vás hezké kočky?
– Kočky?
No ženy, buchty.
– Ano, máme tam družky.
A ty máš družku, je hezká?
– Co máš na mysli tím, máš?
No, jestli máš družku?
– Ne, my nikoho nevlastníme. Družky si sami vybírají druha a pokud druh souhlasí a milují se, přivedou na planetu nový život.
Takže to je tvoje manželka.
– Co je to manželka?
No, manželka je tvoje družka, patří ti.
– Ale my nikoho nevlastníme, jsme spolu dobrovolně když oba po sobě toužíme. Nemusí to být navždy.
Aha, to my máme manželky a jsou naše.
– Jak můžou být vaše? Vy jste je stvořili?
Ne, ale oddali nás.
– Kdo vás oddal?
No starosta.
– Co ten s tím má společného?
Je tím pověřen státem.
– Co je to stát?
To je území, které je ohraničeno hranicemi.
– Tomu nerozumím, k čemu to je?
No … já nevím k čemu to je, ale je to území, na kterém žijeme a kde jsme se narodili.
– Narodili jste se na planetě, proč je potřeba vytyčovat nějaké hranice?
No já nevím, prostě to tak je.
– Aha. K čemu je to dobré?
Prostě to tak je.
Hele, nechtěl bys už odletět k vám zpátky? Bolí mě z tebe hlava.
– Co se stalo?
Stalo se to, že mně lezeš na nervy ty zelená příšero.

Ako zmeniť svet

Na úrovni vedomia súčastnej spoločnosti prevláda stále názor, že na to aby bolo možné uskutočniť zmenu, je nutné zmeniť všetkých naokolo. Každý by chcel menit svojho suseda, kamaráta, brata atď. Ale zabúdame na seba a na to, že skutočná zmena prichádza z vnútra a jedinou cestou je inšpirácia.

Buďte inšpiráciou pre ľudí u ktorých chcete vidieť zmenu a umožnite im slobodne si zvoliť svoju cestu. Sami z vlastnej vôle sa začnú meniť od základu, iba preto, že môžu a chcú.

Základom skutočnej zmeny sme my sami, teda každý jeden z nás – individuálne. Sme piliermi podopierajúcimi celok – kolektív. Pre úspešné zavŕšenie zmeny je potrebné si to plne uvedomiť a konať v súlade s týmto poznaním.

Sexualita a spiritualita

Drazí přátelé, raduji se, že jsem opět s vámi. Když vás vidím, nevidím vás tolik jako fyzická těla, která vidíte v zrcadle. Je to nitro, které cítím a vidím, vnitřní chody vašich myšlenek, pocitů a emocí. Jsem zde, abych vás podpořil na vaší cestě.

Je téma, o kterém bych dnes rád hovořil, které má na vás velký vliv po celou dobu vaší historie na Zemi. Je to téma sexuality a to, jak je prožívána muži a ženami.

Není to jednoduché téma. Sexualita se zatížila mnoha soudy, mnohými strachy a emocemi. Stěží je ještě nějaký její aspekt spontánní a samozřejmý. Je to stejné jako říci, že se ztratila dětská stránka sexuality, stránka svobodně zkoumajícího nevinného dítěte. Jste plni strachu a napětí, když přijde na vaše sexuální vyjádření.

V tomto poselství chci o tomto břemenu promluvit, ale nejdříve bych rád řekl něco málo o tom, co sexualita znamená ze spirituálního hlediska.

Sexualita je společný tanec mužských a ženských energií. Původně byla sexualita více, než jen fyzický akt. Měl to být tanec, ve kterém se účastnily všechny úrovně nebo aspekty vás a vašeho partnera.

Čítať viac

Správa o stave energetických potenciálov súčastnosti

Správa o stave energetických potenciálov súčastnosti

Mnohí z vás už možno vnímajú silnejúci energetický potenciál, ktorý vytvára stále intenzívnejší tlak na jasné uvedomenie smeru vašej cesty. V rámci vývoja planetárneho vedomia ľudstva vstupujeme do rozjasňujúcich línií, ktoré začínajú ľudí diferencovať podľa ich vlastného zamerania a odhodlania, či slabosti a neschopnosti sa vedome rozhodnúť. Nezabúdajme, že „vesmír“ sa s nikým nebude maznať. Buď vieš kam kráčaš a tak tam aj pôjdeš, alebo to nevieš (prípadne sa nevieš rozhodnúť) a pohltí ta temnota nevedomia. Neživme v sebe prosím romantické ilúzie a nádeje o záchrane ľudstva mimozemskými civilizáciami, svetelnými bytosťami, anjelmi, či inými dobrodincami a spasiteľmi. ŽIVOT je nádherný, ale tvrdý a nelútostný. Svoje kroky a teda aj tzv. osud máte vo vlastných rukách. Čím nechcem vonkoncom povedať, že k týmto kontaktom a súčinnosti týchto entít pri vzostupe nášho vedomia nedochádza, no deje sa to v úplne inom kontexte ako si väčšina ľudí predstavuje. Z vyšších urovní vedomia je absolútne akceptovaný nedotknuteľný princíp slobodnej vôle, čo znamená, že nikto z týchto úrovní vedomia vás nikdy nepripravý o možnosť sa slobodne rozhodnúť, aj keby mal byť výsledkom vášho rozhodnutia totálny úpadok.

Čas na prípravu a rozhodovanie pomaly ustupuje do úzadia a vnárame sa do fázy jasnej diferenciácie vášich zámerov a smerovania, ku ktorému ako vedomie inklinujete. Či už ste vykročili vedome k sebe (tj. obsiahnutiu svojho bytosného JA – prehlbovaniu svojho uvedomenia), alebo opačným smerom, nasledujúc egoistické túžby a ciele, každý dôjde presne tam, kam kráča. Väčšina ľudí má v súčastnosti poslednú šancu uchopiť jemne svoje vedomie a vybrať si smer cesty vedome. Tlak na toto rozdelenie bude už len enormnejší a pokiaľ vykročíte smerom od seba, návrat bude už len obtiažnejší a náročnejší. Dobre preto zvážte a ujasnite si v sebe, čo je vašou najvyššou prioritou. Práve v tejto chvíli rozhodujete o svojom osude, ďaľšom smerovaní vašej duše a „budúcnosti“ vašej existencie v sférach oddelenosti.

Cesta je vydláždená, energetický potenciál je nám naklonený, stačí vedome vykročiť a vytrvať, ale tento krok musíte urobiť iba vy sami, nikto iný za vás kráčať nebude. Transformačý potenciál a príležitosť, ktorá sa nám s ním ponúka, tu nebola tisícky rokov. Mnohí z vás, alebo vašich priateľov si možno neuvedomujú v akej významnej dobe práve žijeme, teda s akými energetickými zoskupeniami sa v súčasnosti potýkame. Metaforicky to môžme prirovnať k celým vekom žijúc na dne tmavej studne z ktorej nevieme vyliezť a podarilo sa to len máloktorým z nás, ku ktorým mnohí v túžbe po poznaní vzhliadajú a o ktorých kolujú legendy, spolu s tým ako to tam hore, vonku zo studne asi vyzerá. K studni však (mnohými očakávane) pristúpil „neznámy“ a vhodil do nej lano po ktorom sa šplhá predsa len ľahšie ako po klzkých stenách. Neznámy je v tomto prípade reprezentovaný mnohými okolnosťami, primárne však prameniacimi zo zdrojového vedomia, ktoré zostane zo svojej podstaty navždy nepoznané. Pre mnohých z nás je lezenie po lane naozaj náročné a vyliezť tak vysoko sa môže zdať mnohým až nemožné, no vytrvalosť, odhodlanie a trpezlivosť skutočne prináša výsledky a východ zo studne sa pomaly približuje. Je to cesta pre odvážnych a silných, preto je nutné pestovať svoju vôľu a vytrvať. Ak sa ti to podarí a budeš kráčať svojou cestou (rozumej cestou srdca/duše/bytostného jadra), tak tam raz vylezieš a hore ťa čaká neopísateľná odmena, úplne nový svet v doposiaľ nepoznaných úrovniach vedomia, ktoré máš možnosť zakúšať na tejto veľkolepej ceste životom.

Samadhi Part. II – It’s not what you think

Samadhi Part. II – It’s not what you think

Pokračovanie vynikajúceho filmu Samadhi – It’s not what you think (Samadhi nie je to, čo si myslíš). Zatiaľ iba v angličtine s anglickými titulkami.

Spirituálne učenia sú iba prstami ukazujúcimi smerom k nadzmyslovej pravde.

There is another possibility for life. There is something sacred, unfathomable that can be discovered in the still depths of your being, beyond concepts, beyond dogmas, beyond conditioned activity and all preferences.

Life will always remain unfulfilled and the heart will always remain restless until it comes to rest in that mystery beyond name and form.

 

Prvú časť si môžete pozrieť TU >>>

Láska ako najvyšší stav bytia

Láska ako najvyšší stav bytia

Najvyšším stavom bytia v úrovniach oddeleného vedomia je Láska a jej vzájomné zdieľanie.

Zdieľanie preto, že dávať môžeš iba niečo, čo vlastníš, ale lásku nemožno vlastniť. Nevlastníš ju ty, ani ja, ani nikto iný v celom stvorení. Láska proste Je, taká aká je sama o sebe. TO, čomu hovoríme „Láska“ je vibračnou úrovňou, v ktorej môže naše vedomie spočívať a tak sa ňou stať. Do akej miery sa ňou staneš, do takej miery si chopný ňou byť, zdielať ju a prežívať.

Čím viac lásky si schopný zdieľať a poskytovať, tým viac lásky je s tebou zdieľané, tým viac lásky ti je poskytovanej. V zásade je to rozširovanie kanálu, cez ktorý láska prúdi.

Poskytovanie stojí na princípe prijímania a dávania, čiže prirodzenom nezastaviteľnom „toku“ života. Čím viac si schopný prijímať, tým viac si schopný poskytovať a naopak. Je to uzatvorený kruh kauzálnej príčiny a následku, kde príčina už obsahuje aj následok a následok je zároveň neoddeliteľnou súčasťou príčiny. Preto je dôležité si uvedomiť, že slobodné prijímanie lásky (a zároveň čohokoľvek) bez pocitu akejkoľvek podĺžnosti voči zdroju poskytnutého daru je rovnako dôležité ako schopnosť slobodne dávať bez očakávaní. Potrebujeme sa opäť prinavrátiť do stavu prostredníka, cez ktorého prirodzene plynie život v láske.

Keby ste mali možnosť, vybrali by ste si život v láske, alebo nie? Ak odpoviete naozaj úprimne, tak je to určite ÁNO a napriek tomu, si väčšina ľudí volí každý deň práve opak a na lásku zabúdajú. Toto sa deje len preto, že im ich vlastné žiarivé vedomie zatemňuje myseľ (tj. myšlienkové formy, ktoré obsahujú rôzne programy, koncepty, posudzovania a pod.)

Základným predpokladom pre naplnený život v láske je prítomný okamih zbavený nežiadúcich vplyvov týchto myšlienkových foriem, resp. myšlienok (ako ich na tejto planéte nazývame). Skutočnú lásku je možné prežívať iba v stave vedomého pozorovateľa absolútnej prítomnosti TU a Teraz.

Život v láske však nie je povinný, je to možnosť. Najvyššia skúsenosť bytia, ktorá je jednou z možností. Prečo najvyššia? Jednoducho preto, že je to najvyššia vibračná úroveň samotného stvorenia a keďže je najvyššia, tak z nej všetko pramení. Stvorenie je súvislý, neprerušený tok energie, ktorá má určitú vibráciu a odtiaľ pochádza aj to povestné „Všetko JE Láska“. No je aj nie je.. vždy je to otázkou úrovne vedomia, na ktorej je schopné toto stvorenie vnímať. Táto možnosť je však prístupná každej bytosti a nikomu nie je odopretý vstup do žiadnej úrovne, ak je na tieto úrovne vedomie adekvátne pripravené. Je vecou slobodnej vôle, či sa rozhodneme a umožníme si vedomé bytie vo vibráciách lásky, alebo nie. Každá bytosť ako odštiepené vedomie túži po naplnení svojej cesty práve v tejto najvyššej vibrácii, ktorej hovoríme Láska. Každá duša túži po láske, každé telo miluje lásku, každá oddelená čiastočka vedomia túži po opätovnom navrátení a spočinutí v tejto úrovni vedomia, ktorá je podstatou tohto nádherného vedomého vnímania vlastnej existencie a stvorenia, ktorý možno nazvať súhrnne stavom bytia.

Čo teda prakticky robiť, aby sme sa láske aspoň pomaly približovali?

Vnímať svoju podstatu, teda samého seba. Venovať dostatočnú pozornosť vlastným pocitom a telu. Prijať seba (aj svoje fyzické telo) a preciťovať pocit lásky v sebe aj k svojmu telu. Neposudzovať a neodsudzovať iných ľudí. Nevyčlenovať sa z celistvosti stvorenia. Nenechať sa strhnúť vlastnými myšlienkami a názormi na čokoľvek. Nepodliehať emocionálnym výlevom. Rozvíjať empatiu a vnímavosť voči sebe aj ostatným. Vnímať stvorenie a prirodzený prúd života. K tomuto všetkému nám môže výrazne napomáhať meditácia, pobyt v prírode a jej vnímanie. Vnímajte svoje deti, partnerov, rodičov. Vnímajte ich bolesti, z ktorých obyčajne pramení ich konanie. Nezazlievajte im to, je to len ich slabosť prameniaca z nevedomosti. Pomáhajte im prijať samých seba. Objímajte sa – vedome. 

Poskytujte si vzájomne lásku, pohladenie, nehu a dotyk.

Nie chvíľku, ale dostatočne dlho na to, aby ste si mohli skutočne uvedomiť podstatu takéhoto vedomého aktu. Doprajte si dostatok času a koncentrácie, aby ste boli schopní objatie, či dotyk dokonale precítiť, nemáte sa kam ponáhľať. Všetkú svoju pozornosť skoncentrujte do svojho tela a vnímajte toto spojenie, ktoré pri dostatočnej koncentrácii vyústi do splynutia. Doprajte si dostatok času aj priestoru. Dovoľte si rozplynúť sa v objatí bez myšlienok a zabudnúť kým ste a koho objímate. Strácate sa vy, váš partner aj objatie. Zostáva iba čisté bytie, splynutie v láske. Slová su zbytočné a kontraproduktívne, nepotrebujete o tom hovoriť, stačí TO iba byť a vnímať. TOTO je čistá Láska… neopísateľná, nekonečná, bezpodmienečná

Dovoľme si, vzájomne sa milovať a spočívať spolu v Láske.